Prístup: zo zastávky MHD Sokolská. Vyjsť hore schodmi pri bistre „7 Perón”. Po ďalších schodoch vľavo vyjsť na ulicu: Za Sokolovňou. Na otáčke je vstup do lesa - začiatok krížovej cesty. Zvážte svoje obutie, lesná, kamenitá cesta.


Doba sa mení, modlitba a priestor nad mestom ostáva.
Slovami, v skromnosti ale srdečne: "V chudobe bohatstvo, v modlitbe spása",
si Vás dovolíme pozvať k modlitbe pri jednoducho stvárnených zastaveniach krížovej cesty.



Modlitba, bl. Jana Pavla II. Za rast:
Mária, Matka milosrdenstva, bdej nad všetkými, Aby nebol Kristov kríž vyprázdnený, aby človek nezmaril cestu dobra aby nestratil povedomie hriechu, aby rástol v nádeji v Boha, ktorý je plný milosrdenstva, aby slobodne konal dobré diela, čo mu pripravil Boh a bol tak celým životom "na chválu jeho slávy" Amen.

Pre viac info: Foto Bratislavská krížová cesta si môžete pozrieť TU

S podporou Bratislavskej arcidiecézy opatrujeme Krížovú cestu na bratislavskom Kalvárskom vrchu. Pravidelne usporadúvame, mesačné Krížové cesty, pracovné brigády a prednášky z histórie Kalvárského vrchu v Bratislave. Pri príležitosti tragického úmrtia pustovníkov z bratislavskej Kalvárie - Hieronyma a Blažeja, dávame pravidelne slúžiť sv. omšu: "Odpočinutie večné daj im, Pane. A svetlo večné nech im svieti. Nech odpočívajú v pokoji. Amen."

DVOJITÁ VRAŽDA NA VŔŠKU PRI KALVÁRII

Stalo sa v 18. marca. Roku Pána 1758. Všedné dni v Bratislave v polovici 18. storočia len sem tam spestrili slávnosti a defilírky, ktoré poriadala občianska garda - ozbrojená stráž mešťanov. Niekedy
sa zasa objavila dajaká potulná divadelná skupina predvádzajúca svoje umenie v napochytro zbitej búde. Inak nebolo udalosti, ktorá by rozčerila pokojné vody mesta. Nečakane veľký rozruch spôsobila správa o tragickej udalosti 18. marca 1758. Mestom sa rozniesla zvesť, že v pustom kostolíku na vŕšku pri Kalvárii zavraždili v noci dvoch nábožných pustovníkov. Fráter Blasius a fráter Hieronymus si vybrali tento schátralý kostolík za svoj príbytok. Poučovali okolitých ľudí, dávali im rozumné rady a prijímali za to milodary. Ihneď po správe o zločine vyslal mestský kapitán Jozef Finaty svojich mušketierov a vyšetrujúcu komisiu na Kalváriu. Bol v nej mestský fyzik Dr. Justus Joannes Torkoš a chirurg Karol Schwartz. Oboch pustovníkov našli ležať v krvi. Brat Blasius už bol mŕtvy. Zraneného a ešte žijúceho brata Hieronymusa odniesli do nemocnice Milosrdných bratov, kde nasledujúci deň skonal. Stačil však rozpovedať, ako boli prepadnutí. Po večernej modlitbe sa odobrali na odpočinok. Pred polnocou sa zobudili na veľký lomoz. Lámanie trámov ich zastrašilo. Vzápätí vrazili do príbytku viacerí muži. Jeden zaútočil na Hieronyma sekerou, druhý zasa krivým mečom zaťal Blasiusovi do hlavy. Viac už umierajúci fráter nevedel povedať. Kapitán Finaty okamžite nariadil mušketierom a lesníkom prepátrať okolité hájiky a lesy. Hľadanie bolo úspešné. Na mýtine Blumenauského lesa v okolí Lamača pochytali viacerých Cigánov v okamihu, keď chceli zakopať podozrivé kostolné predmety. Kríž so strieborným Kristom a niekoľko strieborných mincí naznačilo, že išlo o korisť z lúpeže. Cigánov na radnici prísne vyšetrovali, o čom sa zachovala kriminálna zápisnica. V nej sa uvádza: 21 ročný Juraj Oláh zo Stupavy sa hneď na začiatku vyšetrovania priznal, že spolu s inými súkmeňovcami sa podieľal na zavraždení oboch pustovníkov. Osem dní pred prepadom sa potuloval okolo kostolíka na Kalvárii a tu sa stretol
so štyrmi jemu dovtedy neznámymi Cigánmi. Jeden sa volal Burian, druhý Fertya a mená ďalších
si nepamätal. Neskôr, v inkriminovaný deň sa všetci stretli, šli do mesta a v pivovare pred Michalskou bránou spoločne mnoho vypili. V dobrej nálade sa Fertya rozhovoril o tom, že v kostolíku je veľa zlata, že sa k nemu treba dostať a pustovníkov zabiť. Okolo 11. hodiny večer sa všetci piati vybrali na miesto zločinu. Kým Oláh s inými dvomi zlodejmi zostali vonku, Fertya a Burian sa cez strechu vlámali
do kostolíka. Keď Oláh počul kvílenie dobíjaných pustovníkov, krikom varoval oboch komplicov
od vraždenia. Tí však toho nedali, a tak Oláh spolu s dvomi inými páchateľmi zutekali späť do tábora, kde ich čakali ženy. Neskôr prišli do tábora aj obaja vrahovia a cynicky rozprávali o podrobnostiach vlámania. Súčasne vybalili ukoristené predmety: jeden medený krucifix so strieborným Kristom, jeden strieborný obraz Panny Márie, jeden meč a 15 zlatých mincí. Všetko si nechali vrahovia, vyšetrovaný Oláh nechcel nič z koristi prijať. Následne všetci odišli do Záhorskej Bystrice v presvedčení,
že pustovníci sú mŕtvi a nič nemôžu prezradiť. Tu si rozostavili svoje šiatre. Z výpovede ostatných štyroch páchateľov vrátane ich žien sa napriek mnohým protirečeniam ukázalo, že Oláh a J. Fanty
sa nezúčastnili na vraždení. Do kostolíka sa vlámali traja: Fertya, Burian a Jozef Konkoš. Vyšetrovanie mohli ukončiť až neskôr, keď dolapili vodcu bandy Ladislava Fertyu. Nakoľko obžalovaní sa naďalej vyhovárali a vinu prenášali jeden na druhého, boli všetci podrobení tortúre - mučeniu. Vtedy sa Burian, Konkoš a Fertya priznali, že spolu vypracovali plán vraždenia, ktorý aj vykonali. Súd udelil Burianovi
a Konkošovi trest smrti a ostatným dlhoročné väzenie. Smrteľný ortieľ im vykonali 5. mája v roku zločinu. Najprv na Hlavnom námestí z oboch trhali zaživa mäso rozpálenými kliešťami. Potom ich hnali bičom
na popravisko, ktoré sa nachádzalo na križovatke dnešnej Krížnej a Vajnorskej ulice. Tu ich mestský kat Juraj Schattenbocher usmrtil pred zhromaždeným obecenstvom polámaním na kolese. Ich mŕtvoly boli vytiahnuté na šibenicu. Zostali na nej visieť tri dni pre výstrahu možným zločincom. Na mieste vraždy
na Kalvárii postavili mešťania kríž. Našli sa poverčiví ľudia, ktorí tvrdili, že večer pri kríži možno vidieť mihajúce sa svetielka. Mali to byť blúdne duše vrahov, ktoré nenachádzali pokoja na onom svete. Strašidelná povesť Kalvárie bola rozšírená medzi ľudom počas celého 19. storočia.

Príbeh je spracovaný z historických záznamov, bratislavským mestským archivárom Dr. Ovídiom Faustom. Zdroj: Boris Ferjenčík. Bratislavský kurier 1. 6. 2009 / 10